Aróma Štúdie

Je chuť a čuch jeden komplexný zmysel?

Je chuť a čuch jeden komplexný zmysel?

Chuť nie je len otázkou chuťových buniek. Vo vnemoch, ktoré v nás vyvolávajú potraviny, hrá významnú úlohu aj čuch, ba dokonca i hmat.

O prepojení čuchu a chute už vzniklo mnoho vedeckých prác, niektoré tvrdia, že je to jeden spojený zmysel.
Naše vnímanie však ovplyvňuje tiež pamäť. Chute sú, ako si možno spomínate zo školy, štyri: sladká, slaná, kyslá a horká, a tie pociťujeme v štyroch presne určených zónach jazyka. Patrí k tomu ešte možno umami, slovo japonského pôvodu označuje koncentrovanú a dlhú chuť bujónu, sójovej omáčky či glutamanu v ústach.

Zdá sa však, že to neplatí! Ako postupuje vedecký výskum, experti čoraz častejšie približujú fyziológiu chuti fyziológii čuchu, pretože bez čuchu nie je chuť. Neveríte? Urobme malý pokus. Keď si dáte jahodu pred nos, cítite, že vonia ako jahoda, ale kým ju nerozhryznete, neviete, akú bude mať chuť. Keď rozžujete jahodu, zistíte, že má chuť jahody, ktorá sa podobá jej vôni. Ak sa však v tom okamihu nadýchnete, vôňu jahody už necítite.

Chuť jahody sa opisuje ako sladká, mierne kyslastá, s chrumkavým povrchom a mäkkým vnútrom. Ďalšie vnemy potom vychádzajú aj z drobných zrniečok na tomto ovocí. Všetky tieto informácie tvoria veľmi presný obraz jahody.

Čuch si často predstavujeme ako súčasť chuti bez toho, aby sme vedeli prečo: vzduch, ktorý vchádza do úst a obsahuje vonné molekuly jahody, stúpa až do nosných dutín. To je retročuch. Ďalšie molekuly stimulujú chuťové poháriky, aby sme mohli cítiť rôzne chute – to je vnímanie chuti. Stimulované sú však aj zuby, jazyk, ďasná a čeľuste, ktoré dodávajú zásadné informácie pre utváranie chuti.

Annick Faurionová z francúzskeho Inštitútu neurobiológie Alfreda Fessarda usudzuje, že ide o komplexný zmysel opierajúci sa o vnemy umožňované čuchovými neurónmi. Kľúč k rozlúšteniu chuti je individuálny, rovnako ako pri čuchu, a chuť nemôže byť zhrnutá len do štyroch alebo piatich základných kategórií.

Teóriu štyroch chutí rozvíjajú či spochybňujú početné vedecké práce. Faurionová opiera svoju kritiku o prosté pozorovanie: keď dáte ochutnať rovnakú molekulu rôznym ľuďom, budú ju niektorí definovať ako sladkú, zatiaľ čo iní ako slanú či horkú…

 

Zdroj: vat.pravda.sk